História výchovy elektrotechnických inžinierov je bezprostredne spojená s históriou Slovenskej vysokej školy technickej, v ktorej lone vznikla. Začala sa na základe zákona č. 188/1939 Sl.z. a vládneho nariadenia č. 168 Sl.z. zo 17. júla 1941 v Odbore strojného a elektrotechnického inžinierstva (OSEI), ktorý sa delil na oddelenie strojného a oddelenie elektrotechnického inžinierstva. Prvé dva ročníky odboru boli spoločné, takže vyučovanie v oddelených tretích ročníkoch sa začalo až v školskom roku 1942-43. Štúdium elektrotechnického inžinierstva sa diferencovalo na smer silnoprúdový a slaboprúdový a v školskom roku 1942-43 malo oddelenie dva ústavy: Ústav teoretickej a experimentálnej elektrotechniky a Ústav slaboprúdovej a vysokofrekvenčnej elektrotechniky.
V školskom roku 1949-50 sa už vyučovalo osobitne na oboch oddeleniach odboru, pričom boli prepracované učebné osnovy a menilo sa aj členenie oddelenia. Zákonom č. 58 Zb. z 18. mája 1950 sa zmenila organizačná štruktúra SVŠT, OSEI bolo premenované na Fakultu strojného a elektrotechnického inžinierstva (FSEI) a ústavy na katedry. Oddelenie elektrotechnického inžinierstva malo už päť katedier.
Samostatná Elektrotechnická fakulta (EF) SVŠT sa zriadila rozdelením FSEI z jej oddelenia elektrotechnického inžinierstva vládnym nariadením č. 80 Zb. z 2. októbra 1951. Dostala za úlohu zabezpečovať výchovu elektrotechnických inžinierov a vedecký výskum v odbore.
Z pôvodného delenia na slaboprúdový a silnoprúdový smer sa v školskom roku 1953-54 utvorilo päť špecializácií. Súčasne sa z 8-semestrového štúdia prešlo na 11-semestrové. Organizácii štúdia zodpovedala aj štruktúra fakulty, ktorá mala na konci školského roka 1953-54 sedem katedier, a to Katedru matematiky, Katedru fyziky, Katedru teoretickej a experimentálnej elektrotechniky, Katedru elektrických strojov a prístrojov, Katedru energetiky, Katedru slaboprúdovej a vysokofrekvenčnej elektrotechniky a Katedru elektrotechnológie. Táto štruktúra fakulty ostala v podstate nezmenená až do 60. rokov.
Ďalšiu formu štúdia popri zamestnaní (celoživotného vzdelávania), ktoré sa v tom čase nazývalo postgraduálne štúdium, zaviedla fakulta v školskom roku 1959-60. Prvým postgraduálnym kurzom bolo dvojsemestrové štúdium automatizácie a regulácie. V školskom roku 1961-62 fakulta otvorila postgraduálne kurzy matematické stroje, polovodiče v elektrotechnike a začiatkom letného semestra k nim pribudol kurz jadrová technika.
V roku 1962 vzniklo Počítačové stredisko a v nasledujúcom roku sa začala prevádzka prvého počítača na vysokých školách na Slovensku – Ural 2. V školskom roku 1962-63 k jestvujúcim siedmim katedrám pribudlo päť ďalších katedier a jeden kabinet: Katedra rádiotechnológie, Katedra automatizácie a regulácie, Katedra jadrovej fyziky a techniky, Katedra všeobecného strojníctva, Katedra dialektického a historického materializmu a Kabinet vojenskej prípravy. V roku 1964 pribudli Katedra matematických strojov, Katedra telesnej výchovy a Katedra oznamovacej elektrotechniky.
Obsahová prestavba štúdia na konci 70. rokov zaviedla v ČSSR na elektrotechnických fakultách jednotne 10 študijných odborov, a po schválení učebných plánov sa začala na EF SVŠT výučba v deviatich z nich: Silnoprúdová elektrotechnika, Elektroenergetika, Elektrotechnológia, Mikroelektronika, Rádiotechnika, Telekomunikačná technika, Technická kybernetika, Automatizované systémy riadenia v elektrotechnike a ich projektovanie a Elektronické počítače. Štúdium vo všetkých odboroch na EF bolo 5-ročné a študijné plány prvých dvoch ročníkov boli rovnaké pre všetky študijné odbory. Zákon č. 39/1980 umožnil zaviesť medziodborové štúdiá, alebo štúdiá podľa individuálnych študijných plánov. V rámci týchto foriem sa v 80. rokoch zaviedli na fakulte štúdiá jadrovej energetiky, optoelektroniky, inžinierstva tuhých látok, lekárskej elektroniky a biokybernetiky.
V roku 1976 sa začala výstavba novej budovy EF SVŠT v Mlynskej doline. Sem sa postupne v rokoch 1983 až 1986 presťahovali jednotlivé pracoviská fakulty, ktoré boli pôvodne umiestnené v areáli na Vazovovej a Mýtnej ulici.
S účinnosťou od 1.4.1991 sa Slovenská vysoká škola technická premenovala na Slovenskú technickú univerzitu (STU). Od 1.11.1994 fakulta nesie názov Fakulta elektrotechniky a informatiky STU.
Súčasné študijné odbory sa vytvorili po prijatí Zákona o vysokých školách č. 172/1990 Zb. Syntézou predchádzajúcich príbuzných odborov vznikli v päťročnom inžinierskom štúdiu odbory automatizácia, elektronika, elektroenergetické a silnoprúdové inžinierstvo, informatika a elektromateriálové inžinierstvo. Užšia špecializácia študentov bola umožnená zavedením systému voliteľných predmetov. Z celoškolských pracovísk na fakulte vznikajú Katedra ekonomiky a manažmentu, Katedra jazykov a Katedra telesnej výchovy. Súčasne sa zriaďuje postgraduálne doktorandské štúdium, ktoré nahrádza dovtedajšiu vedeckú ašpirantúru. Fakulte bolo udelené oprávnenie vychovávať doktorandov v postgraduálnom štúdiu v odboroch aplikovaná informatika, automatizácia a riadenie, elektroenergetika a silnoprúdová elektrotechnika, elektronika, materiály a elektrotechnológia a v roku 1996 k nim pribudla aplikovaná matematika.
Od školského roku 1993-94 bol zavedený kreditný systém a dvojstupňové štúdium. Prvý stupeň štúdia – bakalárske štúdium má nominálnu dĺžku štúdia 8 semestrov a jeho absolventi získajú titul bakalár. Druhý stupeň štúdia – inžinierske štúdium má nominálnu dĺžku štúdia 3 semestre, z čoho jeden semester je určený na vypracovanie a obhájenie diplomovej práce a absolventi získajú titul inžinier.
Od školského roku 1990-91 poskytuje fakulta inžinierske štúdium aj v anglickom jazyku, pričom ide o platenú formu štúdia. V školskom roku 1994-95 toto štúdium úspešne zavŕšilo prvých 15 absolventov. Od školského roku 1994-95 fakulta otvorila možnosť štúdia vybraných predmetov v anglickom jazyku aj pre našich študentov.
Od roku 1996 na fakulte pôsobí regionálne stredisko dištančného vzdelávania v rámci programu PHARE.
V roku 1999 získala fakulta akreditáciu odboru informatika medzinárodnou profesijnou organizáciou IEE zo sídlom v Londýne. Pre študentov nastupujúcich v školských rokoch 1997-98 až 2001-02 je podľa verdiktu akreditačnej komisie tejto profesijnej spoločnosti titul Bc. udelovaný fakultou na úrovni britského BEng. a titul Ing. (po získaní Bc.) je na úrovni britského MEng. Tým je dosiahnuté vzdelanie absolventov fakulty uznané vo Veľkej Británii, Írsku, Kanade, na Novom Zélande, v Austrálii, USA a v ďalších krajinách.
Od akademického roka 2004-05 fakulta prijíma v zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. študentov na štúdium novo akreditovaných študijných programov prvého stupňa (bakalárske študijné programy), druhého stupňa (inžinierske študijné programy) a tretieho stupňa (doktorandské študijné programy). V bakalárskom štúdiu má fakulta akreditovaných 6 študijných programov so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky, v inžinierskom štúdiu má akreditovaných 9 študijných programov so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky.
Od akademického roku 2010-11 pribudol v inžinierskom štúdiu novo akreditovaný študijný program Aplikovaná mechatronika.
Dekani FEI STU:
| Jur Hronec | 1964-1966 | Ladislav Reiss | ||
| 1942-1943 | Jozef Fischhof | 1966-1969 | Ladislav Gvozdják | |
| 1943-1946 | Ján Gonda | 1969-1970 | Jozef Jarošek | |
| 1946-1947 | Jozef Čabelka | 1970-1976 | Juraj Bízik | |
| 1947-1948 | Ľudovít Kneppo | 1976-1979 | Václav Kalaš | |
| 1948-1949 | Josef Kožoušek | 1979-1990 | Ladislav Hruškovič | |
| 1949-1950 | Alois Hebký | 1990-1994 | Ľudovít Molnár | |
| 1950-1952 | Ľudovít Kneppo | 1994-2000 | Viktor Smieško | |
| 1952-1958 | Anton Rozsypal | 2000-2007 | František Janíček | |
| 1958-1960 | Ján Chmúrny | 2007-2011 | Ján Vajda | |
| 1960-1962 | Oldrich Benda | 2011-2015 | Gabriel Juhás | |
| 1962-1964 | Miroslav Šalamon | 2015-2023 | Miloš Oravec |
