Na FEI STU sa aktívne zaoberáme vesmírnou tematikou. Pred vyše rokom vznikol tím FEIsat, ktorého úlohou je zostaviť prvý slovenský študentský satelit. Je zložený zo študentov viacerých študijných programov, nielen z kozmického inžinierstva. Títo, ale aj iní študenti, často navštevujú rôzne programy Európskej vesmírnej agentúry (ďalej ESA). Pre nezainteresovaného človeka môže toto prostredie pôsobiť nedostupným, až “sci-fi” dojmom. Ako vnímajú ESA naši študenti, ktorí ju osobne navštívili?
Spýtali sme sa troch študentov:
- Ing. Michal Štibraný - študent 2. ročníka doktorandského stupňa štúdia v študijnom programe meracia technika
- Bc. Patrik Klozík - študent 1. ročníka inžinierskeho stupňa štúdia v študijnom programe aplikovaná elektrotechnika
- Bc. Denis Práznovský - študent 2. ročníka inžinierskeho stupňa štúdia v študijnom programe robotika a kybernetika
Ako si sa dozvedel o možnosti zapojiť sa do programu ESA a čo ťa motivovalo prihlásiť sa?
Michal: O možnosti zúčastniť sa kurzu satelitných komunikačných systémov som sa dozvedel prostredníctvom kolegu Ing. Michala Dzuriša z projektu FEIsat, kde podobné príležitosti pravidelne sledujeme. Prihlásil som sa hlavne preto, že som sa chcel dozvedieť viac o komunikačných technológiách.
Patrik: O programe som sa dozvedel od môjho vedúceho bakalárskej práce, Ing. Michala Dzuriša, ktorý je zároveň mojim kolegom v tíme FEIsat. Vždy ma fascinoval vesmír a chcel som nahliadnuť do fungovania organizácie, akou je ESA. Bral som to ako skvelú príležitosť posunúť sa dopredu po osobnej aj odbornej stránke.
Denis: Sám som aktívne hľadal možnosti pre ďalší rozvoj. Myslím, že som rozposlal aspoň 10 prihlášok, a to nielen do vesmírnych programov. Motivovalo ma skúsiť niečo nové mimo svojho bežného štúdia, pracovať v medzinárodnom prostredí a byť súčasťou projektu s reálnym zmyslom. Veril som, že treba skúšať a nevzdať sa a nejaké “dvere” sa už otvoria.
Čo bolo pre teba najsilnejším zážitkom počas programu?
Michal: Jedinečným zážitok bola návšteva pozemnej stanice ESEC v Redu. Z tohto miesta je operovaný napríklad navigačný systém Galileo alebo misie PROBA. Počas návštevy sme mali možnosť pozrieť si obrovské antény, či modely niektorých satelitov. Najväčšie parabolické antény, ktoré sa v ESEC-u používajú, majú priemer až dvadsať metrov. Tiež sme si pozreli riadiacu miestnosť, odkiaľ operátory posielajú príkazy satelitu, monitorujú ich stav a trénujú scenáre porúch a zotavenie z nich dlho predtým, než je satelit vynesený na obežnú dráhu.
Patrik: Vybrať najsilnejší zážitok je asi zložité. Určite sem patria, napríklad, samotné cestovanie “do neznáma”, získavanie vedomostí od ľudí so špičkovými znalosťami, či spoznanie talentovaných študentov. Pri prezentácii záverečných výsledkov som viackrát zostal v úžase, čo všetko dokázali moji kolegovia. Dodalo mi to motiváciu naďalej sa zlepšovať vo svojom odbore.
Denis: Najsilnejší zážitok bola pre mňa intenzívna tímová práca a energia, ktorá vládla počas celého programu. Dlhé pracovné dni, únava, aj nadšenie zároveň. Pamätám si stretnutia s expertmi, náročné odborné diskusie a momenty, keď mentori a vedci viedli vášnivé, ale rešpektujúce debaty. Celkovo som mal pocit, že som „medzi svojimi“ - emocionálne aj profesionálne to bolo neuveriteľné naplnenie!
Ako by si opísal prostredie a spoluprácu s ľuďmi, s ktorými si tam bol?
Michal: Medzi študentmi bolo zastúpených približne štrnásť národností, čo vytváralo veľmi medzinárodné prostredie. Bolo cítiť, že účastníci prišli najmä z vlastného záujmu učiť sa a rozvíjať sa. Počas kurzu sme v menších tímoch pracovali na návrhu satelitného komunikačného nákladu pre konkrétne použitie, pričom každý mohol prispieť svojím originálnym pohľadom. Zároveň som mal z lektorov dojem, že ide o skutočných odborníkov, ktorí ochotne odovzdávali svoje skúsenosti ďalej.
Patrik: Prostredie bolo skvelé. Program sa konal v nových priestoroch tréningového centra ESA Galaxia v Belgicku. Po príchode do miestnosti som mal chvíľu pocit, že som v riadiacom centre vesmírnej misie! Naši mentori sa ukázali nielen ako profesionáli, ale aj ako skvelí ľudia. Celý tím zamestnancov nám vytvoril atmosféru vhodnú na vzdelávanie aj na budovanie priateľstiev. Dlhé rozhovory a spoločné hry na hoteli boli príjemnou bodkou za každým dňom.
Denis: Alpbach, kde sa odohrával program, je malá dedinka uprostred Álp. Budova, v ktorej sme pracovali a trávili väčšinu času, bola obyčajná základná škola, bez laboratórií, so skromným vybavením, ale s úžasnou atmosférou! Neexistovala rigidná hierarchia medzi účastníkmi a profesionálmi z ESA. Mal som pocit, že experti sa s nami rozprávajú ako so seberovnými. Spolupráca bola otvorená, kolegiálna a nesmierne produktívna.
Čo ťa najviac prekvapilo alebo naučilo – niečo, čo si predtým vôbec neočakával?
Michal: Veľmi ma zaujala téma optickej komunikácie a bezpečnosti, o ktorej som dovtedy veľa nevedel. Na základe princípov kvantovej fyziky je možné bezpečne posielať zo satelitu kvantové šifrovacie kľúče k jedinému príjemcovi. Prenos kvantových kľúčov je samozrejme možné vykonať aj zo Zeme na Zem, ale satelity ponúkajú bezpečnostné aj praktické výhody.
Patrik: Najviac ma prekvapil princíp concurrent engineering. Spolu s mojimi „spolužiakmi“ sme dokázali v priebehu troch dní navrhnúť parametre 6U cubesat na sledovanie sústavy asteroidov. Nikdy by som si nemyslel, že niečo také bude možné. Samozrejme, skutočný návrh by bol oveľa zložitejší, no zadanie od mentorov bolo nastavené tak, aby sa čo najviac približovalo realite.
Denis: Prekvapilo ma, ako veľa dokážem zvládnuť fyzicky aj mentálne, keď ma práca baví a mám okolo seba motivovaných ľudí. Denne sme pracovali od rána do neskorej až hlbokej noci! Naučil som sa klásť akékoľvek otázky, bolo úplne normálne priznať nevedomosť. Tiež ma prekvapilo, že špičkoví odborníci sú skromní a ochotní diskutovať. A tiež som si uvedomil, že každodenné „drámy“ a drobné starosti doma sú v kontexte takéhoto projektu bezvýznamné. Človek sa začne po takejto skúsenosti úplne inak pozerať na svet!
Ako ti táto skúsenosť pomohla v ďalšom smerovaní?
Michal: Aj keď možno kurz nemal priamy dopad na moje štúdium, určite mi rozšíril obzory v oblasti vesmírnych technológií. Veľkým prínosom bol aj networking – medzi študentmi aj lektormi. Vďaka tomu som si z kurzu odniesol nielen nové vedomosti, ale aj cenné kontakty a priateľstvá.
Patrik: Táto skúsenosť mi pomohla uvedomiť si, že zložité úlohy sa dajú riešiť relatívne jednoducho a elegantne, ak sa rozdelia na menšie “podúlohy”. Tento prístup som začal využívať vo svojej práci a doposiaľ sa mi veľmi osvedčil. Za veľký prínos považujem taktiež odborné prednášky na rôzne témy, ktoré sa počas programu konali. Dodali mi určitú mieru istoty pri odborných aj pracovných rozhodnutiach.
Denis: Zmenilo mi to pohľad na svet aj na seba. Naučil som sa, že rešpekt k druhým sa dá spojiť s istotou vlastného názoru. Po tej skúsenosti sa už nebojím prezentovať ani svoju diplomovku. Je to moja práca, a ak ju robím poctivo, nemám sa prečo podceňovať. Verím, že žiaden cieľ nie je príliš veľký. Netreba sa zastaviť, ale ísť ďalej a vyššie. Nie zo sebeckosti, ale preto, že sa tým človek rozvíja.
Čo by si odkázal ďalším študentom, ktorí by sa chceli zapojiť do podobných programov ESA?
Michal: Určite chcem povzbudiť všetkých študentov, ktorých zaujímajú vesmírne technológie, aby sa zapájali do vzdelávacích programov ESA. Študenti majú možnosť obohatiť svoje vedomosti o prednášky od odborníkov z praxe. Taktiež by som podčiarkol, že o podobné vzdelávacie kurzy je veľký záujem, zrejme aj preto, že väčšina nákladov je hradená z prostriedkov ESA. Preto odporúčam dať si záležať na vypracovaní prihlášky. Ak vás aj neprijmú na prvý raz, treba to skúšať znova.
Patrik: Ak si dokážu vo svojom kalendári nájsť čas a majú chuť naučiť sa niečo nové, určite by nemali váhať. Netreba sa báť dať šancu týmto možnostiam – každému prinesú niečo iné. Samozrejmosťou je posun v odbornej sfére, no rovnako dôležité sú aj priateľstvá s ľuďmi s podobnými záujmami. Navyše spoznáte nový kúsok sveta a na konci programu vám bude ľúto, že to tak rýchlo ubehlo.
Denis: Skúste to a nebojte sa neúspechu. Prihláste sa, pracujte a vydržte. Dôležitá je snaha, zvedavosť a vytrvalosť – neodradiť sa pri prvom odmietnutí. Hranice si často vytvárame sami, preto sa treba pustiť do toho naplno, učiť sa, pýtať sa a ísť ďalej krok po kroku.
