Po ich zavedení sme potrebovali vlastný interný systém, vytvorili sme preto smernicu, ktorá sa stala praktickým nástrojom riadenia. Zmenila spôsob, akým ústavy plánujú svoju činnosť - začali premýšľať strategickejšie a aktívnejšie, čo je možno najväčší prínos celého systému, hovorí dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Vladimír Kutiš.
Pán dekan, začnime tým, že výkonnostné zmluvy, o ktorých ideme hovoriť, sú na Slovensku nový nástroj financovania vysokých škôl. Ako by ste ich stručne vysvetlili?
Zaviedlo ich ministerstvo školstva v roku 2024 ako nový spôsob, ako motivovať univerzity k zlepšovaniu kvality vo vzdelávaní, výskume aj spolupráci s praxou. Na rozdiel od tradičného financovania, v ktorom sa rozdeľuje podľa toho, aký podiel má univerzita v rámci celého systému, fungujú na úplne inom princípe. Univerzita sa v nich sama zaviaže, že sa v nasledujúcom období zlepší v konkrétnych merateľných ukazovateľoch, či už ide o pedagogické výsledky, vedecké výstupy, internacionalizáciu alebo spoluprácu s priemyslom. Ak ich splní, dostane vopred dohodnuté finančné prostriedky.
Je výsledkom nejaký rebríček alebo poradie?
Nie, nezáleží na tom, ako sa darilo ostatným univerzitám, čo je zásadná zmena oproti doterajšiemu systému. Ide o mechanizmus, ktorý neporovnáva školy medzi sebou, ale sleduje ich vlastný progres a motivuje ich k tomu, aby sa posúvali dopredu. Zároveň je to aj spôsob, ako dať univerzitám väčšiu autonómiu a zodpovednosť.
V zmysle toho výberu?
Áno, práve tým, že si každá sama vyberá, ktoré ukazovatele chce plniť a sama si nastavuje, ako ich dosiahne. Je to teda nástroj, ktorý spája financovanie s reálnymi výsledkami a môže mať veľmi pozitívny dopad na kvalitu vysokého školstva, ak sa uchopí správne.
Ako ste sa teda rozhodli uchopiť ho na našej fakulte?
Keď sa na univerzity zaviedli výkonnostné zmluvy, bolo nám jasné, že ak ich chceme využiť zmysluplne, nemôžeme čakať, že výsledky prídu samy od seba. Potrebovali sme vytvoriť vlastný interný systém, ktorý kolegov prirodzene nasmeruje k aktivitám, ktoré majú reálny dopad na plnenie ukazovateľov. Preto sme sa rozhodli pripraviť smernicu, ktorá nebude len formálnym dokumentom, ale praktickým nástrojom riadenia.
Poďme k voľbe spomínaných ukazovateľov. Ako ste postupovali?
Pragmaticky; nechceli sme rozptýliť pozornosť na všetky, ktoré ministerstvo ponúkalo. Vybrali sme si len tie, ktoré vieme ako fakulta skutočne ovplyvniť a kde má zmysel investovať energiu aj financie. Zároveň sme chceli nastaviť jasné pravidlá: ústavy musia prísť s konkrétnymi aktivitami, ktoré majú zmysel, a my ich podporíme, ak dávajú strategický význam. Chceli sme motivovať k novým aktivitám, nápadom a prístupom. Preto sme nastavili systém tak, aby podporoval rozvoj, nie administratívne vykazovanie.
