Niektoré príbehy si zaslúžia zaznieť nahlas. Najmä, keď sa k nám dostanú nie z vlastnej iniciatívy, ale ako uznanie od druhých. V tomto prípade bol podnetom spontánny a pochvalný e-mail zo spoločnosti Porsche Werkzeugbau s.r.o., ktorá je dcérskou spoločnosťou Porsche AG v Stuttgarte a dlhodobo pôsobí na Považí.
Študent FEI STU, Denis Práznovský, sa stal neprehliadnuteľnou oporou tímu pracujúceho na vývoji mobilného robota. Nie každý deň dostane študent pochvalu za samostatnosť, odbornosť a nápady priamo z vývojového tímu Porsche! Denis si ju zaslúžil a my sme sa rozhodli zistiť, čo všetko za tým stojí.
Štúdium a motivácia
Pamätáš si moment, kedy si si povedal, že technológie alebo robotika sú to, čomu sa chceš raz profesijne venovať?
Nebol to jeden konkrétny moment, skôr postupný proces, ktorý stále pokračuje. Ako keď človek otvára dvere do sveta, ktorý sa neustále rozširuje. Odjakživa ma fascinovalo všetko, čo súviselo s fungovaním sveta, či už išlo o prírodné vedy, historické súvislosti alebo matematickú logiku. Neustále som sa pýtal, prečo veci fungujú tak, ako fungujú. A práve technológie sa mi zdali najvýraznejšou oblasťou, kde sa tieto otázky dajú nielen klásť, ale aj aktívne skúmať a priamo pracovať s ich podstatou. Spája sa v nich manuálna zručnosť, fyzikálno-matematické myslenie a programovanie. No a keďže človek sa nemôže rozbehnúť na všetky smery naraz, nateraz som sa rozhodol uberať touto cestou.
Prvé skúsenosti a spolupráce
Mal si už počas štúdia možnosť zapojiť sa do nejakých praktických projektov alebo stáží pred Porsche?
Áno, mal som možnosť zapojiť sa do niekoľkých projektov v rámci výučby. Od práce s dronmi, mobilnými robotmi a robotickými manipulátormi, až po úlohy z oblasti riadiacich systémov. Príležitostí bolo dostatok, chcelo to len čas a záujem. Čo sa týka stáží, pred nástupom do Porsche som sa nezúčastnil žiadnej, ktorá by stála za výraznejšiu zmienku. Aktuálne sa však chystám na letnú školu alebo skôr „workshop“ Alpbach Summer School, ktorej sa zúčastním ako študent na vlastnú iniciatívu s podporou fakulty.
Ako si sa dostal k spolupráci s Porsche? Bolo to cez fakultu, odporúčanie alebo si sa prihlásil sám?
K spolupráci s Porsche som sa dostal z vlastného záujmu. Práve počas leta som sa rozhodol nájsť si odbornú príležitosť, pri ktorej by som mohol využiť niektoré vedomosti získané počas štúdia a zároveň spoznať praktickú stránku sveta robotiky a automatizácie. Často sa tvrdí, že akademická a profesijná sféra vnímajú svet odlišne. V praxi mnohokrát počuť, že teoretické poznatky sú síce pekné, ale realita funguje inak. Chcel som preto okúsiť obe strany mince a nájsť medzi nimi prienik, ktorý ma osobne posunie ďalej.
Práca na projekte v Porsche
Ako hodnotíš prácu v Porsche? Čo ti dáva?
Práca v Porsche mi umožnila nahliadnuť do sveta automatizácie z pohľadu veľkého producenta. Vidím, ako sú jednotlivé procesy štandardizované, ako na seba nadväzujú a akým spôsobom sú medzi sebou prepojené rôzne oddelenia. Získal som lepšiu predstavu o tom, aký je celkový „flow“ procesu. Prekvapilo ma vidieť, aké množstvo činností musí byť zosúladené a ako veľmi sa musia ľudia snažiť udržať poriadok v systéme, ktorý má tendenciu byť chaotický. Musím ale vyzdvihnúť otvorenosť k novým nápadom a odvahe skúšať nepoznané. Sú tu ľudia, ktorí firmu súčasne z jednej strany tlačia a z druhej ťahajú dopredu, čo mi vytvára príležitosti. Zároveň mám okolo seba super kolegov, s ktorými tvoríme dobrý kolektív.
A čo dávaš ty Porsche? Na čom konkrétne aktuálne pracuješ a akú úlohu máš počas prípravy školenia?
To by bola asi lepšia otázka na môjho priameho nadriadeného, no z môjho pohľadu si myslím, že prinášam do nových projektov práve ten akademický pohľad, o ktorom som už hovoril. Algoritmické myslenie a spôsob, akým sa učím riešiť problémy, vo mne vyformovala fakulta a práve tento prístup využívam aj v práci. Áno, veľa nápadov je nepretaviteľných do reality, ale práve vďaka nim viem priniesť inú perspektívu. Tzv. pohľad “zvonka“, ktorý niekedy rozšíri obzory a inokedy len osvieži diskusiu.
Aktuálne pôsobím na projekte v oblasti mobilnej robotiky v rámci R&D. Zabezpečujem konfiguráciu vývojových počítačov a oboznamujem sa so systémom tak, aby sme mohli ako tím rýchlejšie napredovať. Okrem toho pomáham prepájať školiteľa s kolegami z Nemecka pre lepšie pochopenie technických princípov.
Škola vs. prax
Ako sa ti darí balansovať náročný projekt s vysokoškolskými povinnosťami?
Či sa mi to darí, ťažko posúdim. Snažím sa plniť si svoje povinnosti a úlohy na oboch stranách tak, aby som s tým bol ja sám spokojný. Prioritou pritom naďalej zostáva škola, bez ktorej by som sa tu ťažko ocitol. V Porsche mi tiež dávajú najavo, že práve ona má prednosť, no zároveň si uvedomujem, že o mňa stoja a počítajú so mnou, čo ma prirodzene motivuje plnohodnotne prispievať aj tam. Veľmi si cením, že z oboch strán mám odborné vedenie aj pochopenie, bez ktorého by to bolo náročné.
Hodnotíš teda, že ťa štúdium dobre pripravilo na túto skúsenosť. Je niečo, čo si sa naučil na fakulte a v praxi ti to obzvlášť pomohlo?
Myslím, že ma dobre pripravilo. Určité princípy a postupy som lepšie pochopil vďaka dôkladnej výuke na univerzite. Naučila ma efektívnejšie sa pýtať a zaplniť medzery v mojich vedomostiach. Najmä pri širokej škále vzniknutých problémov mi štúdium pomohlo systematicky analyzovať, čo je možné a čo nie, a tým sa lepšie postaviť k úlohe.
Budúcnosť
Onedlho končíš inžinierske štúdium. Pár slov na záver tejto cesty?
Doposiaľ bolo moje akademické dobrodružstvo nezabudnuteľnou cestou, na ktorej som spoznal mnoho skvelých ľudí. A aj keď to bol chvíľami boj, otvorilo mi to toľko dverí, že ich všetky ani nestihnem vyskúšať. No a nič z toho by už vôbec nebolo možné bez mojej rodiny a najbližších!
